V prípade znásilnenia je vhodné čo najskôr navštíviť gynekologickú ambulanciu. Vyšetrenie by ste mali podstúpiť bez predchádzajúceho umývania, sprchovania či kúpania.
Prečo zájsť po znásilnení ku gynekológovi alebo gynekologičke:
- ošetriť prípadné zranenia,
- poradiť sa, ako zabrániť nechcenému tehotenstvu,
- zaistiť prevenciu alebo liečbu sexuálne prenosných ochorení,
- včasným vyšetrením je možné získať dôkazný material pre prípadné trestné konanie.
Riziko otehotnenia po znásilnení
V minulosti prevládali mýty, že tehotenstvo nemôže byť výsledkom znásilnenia, alebo že pravdepodobnosť počatia je omnoho nižšia než pri konsenzuálnom sexuálnom styku. Podľa súčasného vedeckého konsenzu je pravdepodobnosť počatia rovnaká tak pri znásilnení ako aj pri dobrovoľnom styku. Miera pravdepodobnosti otehotnenia je ovplyvnená celým radom faktorom ako napr. či mala žena v čase znásilnenia ovuláciu, či násilník ejakuloval do vagíny, či žena užíva antikoncepciu.
V prípade obáv z nežiadúceho otehotnenia je možné žiadať postkoitálnu kontracepciu (tzv. tabletku po).
Krvným testom je možné zistiť tehotenstvo už po niekoľkých dňoch od znásilnenia.
Žena, ktorá v dôsledku znásilnenia otehotnela, čelí obzvlášť psychicky zaťažujúcej situácii, v ktorej musí navyše ešte aj riešiť etickú dilemu, či dieťa donosiť, dať ho po pôrode na adopciu alebo podstúpiť potrat. V tejto súvislosti môže byť užitočné vyhľadať psychologické, sociálne a/alebo duchovné (pastorálne) poradenstvo, hoci konečné rozhodnutie je individuálne na každej žene.
Sexuálne prenosné ochorenia
V minulosti mali označenie pohlavné choroby alebo venerické infekcie, dnes sa pre sexuálne prenosné ochorenia používa aj skratka STD (z angl. Sexually Transmissible Diseases) alebo STI (z angl. Sexually Transmitted Infections).
Za sexuálne prenosné ochorenia považujeme všetky infekčné choroby, ktoré sú v prevažnej miere prenášané prostredníctvom vaginálneho, análneho alebo orálneho kontaktu. Infikovaná môže byť osoba akéhokoľvek veku a pohlavia, rasovej, etickej či socioekonomickej skupiny.
Pohlavné choroby sú vyvolávané radou rôznych vírusov, baktérií, parazitov alebo plesňami / kvasinkami. Ich symptómy sa hlavne prejavujú na pohlavnej sústave postihnutého. Zákernosťou týchto ochorení je to, že dlhodobo pretrvávajú bez výraznejších symptómov. Žena alebo muž môžu byť nakazení mesiace, či dokonca niekoľko rokov, pokiaľ lekár na pohlavnú chorobu vôbec príde. Diagnostika je preto veľmi náročná. Za ten čas sa choroba rozšíri a manifestuje sa do rôznych častí tela. Osídli viacero orgánov a narobí väčšie škody, ako pri včasnom podchytení. Väčšina týchto chorôb sa dá liečiť a úspešne vyliečiť. Pri odkladaní riešenia problému môže prísť k chronifikácii príznakov a trvalejšiemu poškodeniu organizmu.
Medzi najčastejšie sexuálne prenosné ochorenia patria: chlamýdiová infekcia, kvapavka, syfilis, genitálny herpes, bradavice na genitáliách, trichomoniáza, HIV/AIDS, hepatitída typu A, B a C, mäkký vred, HPV vírus, kontagiózne moluskum, mykotická infekcia, voš ohanbia.
Prevencia sexuálne prenosných chorôb je indikovaná vždy, ak nie je známy infekčný status páchateľa a/alebo páchateľ je známy a je nositeľom infekcie. Jediný spôsob ako sa uistiť, či máte sexuálne prenosné ochorenie, je nechať sa otestovať. V závislosti od toho, čo sa stalo, by vám lekár mal odporučiť, ktoré testy je dôležité podstúpiť aktuálne a ktoré budú možno vyžadovať opakovanie v budúcnosti. Možno vám bude ponúknutá profylaktická liečba, medikácia, ktorá je určená na odvrátenie pohlavne prenosnej infekcie predtým, než vo vašom tele prepukne.
Použitá literatúra:
http://www.persefona.cz/co-delat-kdyz-sexualni-nasili
COLEMAN, G.D. (2015) Pregnancy after Rape. International Journal of Womens Health Wellness 1(1).
BENEDICT, H. (2003) To není vaše vina! Jak se vyrovnat se sexuálním napadením: Rádce pro ženy, muže, dospívající, jejich přátelé a jejich rodiny. Praha: One Woman Press.