Násilie na ženách je závažným a čoraz viditeľnejším celospoločenským problémom aj v podmienkach SR, napriek tomu má vysokú latenciu. Väčšina násilných činov páchaných na ženách sa pácha doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia.
Podľa reprezentatívneho prieskumu výskytu a skúsenosti žien s násilím páchaným na ženách na Slovensku realizovanom v roku 2008[i] je násilie páchané na ženách vážnym spoločenským problémom. Zasahuje veľkú skupinu žien, dotýka sa rôznych oblastí od detstva po dospelosť, intímne vzťahy nevynímajúc. Na Slovensku je domácemu násiliu vystavená každá piata žena napr. každá piata dospelá žena, ktorá má v súčasnosti partnera zažila z jeho strany násilné správanie – presnejšie 21,2% dospelých žien SR vo veku 18 – 64 rokov. Výskyt násilia páchaného na ženách od bývalých partnerov je ešte vyšší: z dospelých žien, ktoré mali bývalého partnera, zažilo z jeho strany násilné správanie 27,9% , z toho 12.2% vyhranené násilie.
Napriek odhadovanému vysokému výskytu má nielen na Slovensku, ale i v celej Európe a v globálnom meradle, vysokú mieru latencie. Väčšina násilných činov páchaných na ženách sa pácha doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia. Samotné deti sú pritom rovnako obete, či už priamo zasiahnuté násilím alebo prostredím, v ktorom vyrastajú.
Zo štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva[ii] (FRA) so sídlom vo Viedni, ktorá bola prezentovaná v marci 2014 vyplýva, že každá tretia žena z Európskej únie bola obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz vo svojom živote po dosiahnutí veku 15 rokov. FRA poskytuje výsledky najväčšieho svetového prieskumu o násilí na ženách, ktorý uskutočnila FRA na základe rozhovorov s vyše 40 000 ženami v 28 členských štátoch EÚ vrátane Chorvátska. Výsledky prieskumu tiež ukázali, že väčšina obetí neoznámila incidenty násilia na ženách polícii alebo organizáciám na podporu obetí. Následkom toho väčšina žien, ktoré boli obeťami násilia, neprišla do kontaktu so súdmi alebo organizáciami poskytujúcimi služby. Zo zhrnutia prieskumu agentúry FRA vyplynulo:
- Približne tretina opýtaných žien má skúsenosť s fyzickým alebo sexuálnym násilím. Spomedzi žien, ktoré sú alebo boli vo vzťahu s mužom, 22 % zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie;
- Počas ostatných 12 mesiacov pred prieskumom zažilo telesné násilie približne 13 miliónov žien a za rovnaké obdobie to platí o 3,7 milióna žien v prípadoch sexuálneho násilia;
- Každá dvadsiata žena sa priznala, že bola znásilnená a každá tretia zažila nejakú formu fyzického a/alebo sexuálneho útoku od dovŕšenia veku 15 rokov. Spomedzi žien v prieskume, ktoré uvádzajú, že boli znásilnené súčasným partnerom, približne jedna tretina konštatuje, že ich partner znásilnil šesť alebo viac ráz. Znásilnenie v manželstve je realita pre mnohé ženy a veľký počet z nich zažil viacero incidentov. Zo žien, ktoré zažili sexuálne násilie zo strany inej osoby ako partnera, takmer desatina uvádza, že na najvážnejšom incidente sa podieľal viac ako jeden páchateľ.
- V prípadoch domáceho násilia 67% opýtaných uviedlo, že útok nenahlásili na polícii. Pokiaľ ide o sexuálne obťažovanie, to sa často vyskytuje na pracovisku;
Výsledky za SR ukazujú, že:
- štvrtina žien zažila násilie od bývalého partner a 12% od súčasného partnera;
- Násilie od akéhokoľvek muža zažila počas svojho života každá tretia slovenská žena;
- V priebehu posledného roka zažilo od svojho partnera násilie 12% žien v SR, čo predstavuje 140.000 žien; násilie od akéhokoľvek muža zažilo v rovnakom období zhruba 230.000 žien (10% dospelých žien);
- Iba 12% žien uviedlo, že najzávažnejší prípad násilia, ktoré zažili, riešila polícia.
Administratívne údaje, ktoré sú k dispozícii v SR, ilustrujú dlhodobý vývoj v oblasti násilia na ženách v SR. Z hľadiska časového vývoja môžeme konštatovať všeobecný pokles násilnej kriminality v SR a tomu adekvátne aj pokles hlásenia činov násilia na ženách. Otázne je však, či k takémuto posunu reálne dochádza, alebo je to spôsobené nedôverou obetí k systému ochrany. Ročne rieši polícia zhruba 300 prípadov „týrania blízkej a zverenej osoby“, z toho v ¾ prípadov sú obete ženy ( v roku 2008 bolo takýchto prípadov 500). Výrazne stúpajúci trend je iba v oblasti sexuálneho zneužívania (okolo 500 prípadov ročne), čo však vzhľadom na prevalenčné výskumy môže skôr znamenať vyššiu dôveru obetí v systém a tým vyšší počet nahlásených trestných činov. Počet vyšetrovaných znásilnení je zhruba 100 prípadov za rok.
V porovnaní s výsledkami výskumov o výskyte násilia na ženách je zrejmé, že vyšetrované prípady sú len povestnou „špičkou ľadovca“. Veľa stíhaní skončí v priestupkovom konaní, teda pokutou, bez závažnejších následkov pre páchateľa. Takýto systém „beztrestnosti násilia na ženách“ môže násilníkov povzbudzovať v presvedčení toho, že sa im nič nemôže stať, ak budú pokračovať v násilnom správaní.
Administratívne údaje, ktoré sú k dispozícii v SR, ilustrujú dlhodobý vývoj v oblasti násilia na ženách v SR. Z hľadiska časového vývoja môžeme konštatovať všeobecný pokles násilnej kriminality v SR a tomu adekvátne aj pokles hlásenia činov násilia na ženách. Otázne je však, či k takémuto posunu reálne dochádza, alebo je to spôsobené nedôverou obetí k systému ochrany. Ročne rieši polícia zhruba 300 prípadov „týrania blízkej a zverenej osoby“, z toho v ¾ prípadov sú obete ženy ( v roku 2008 bolo takýchto prípadov 500). Výrazne stúpajúci trend je iba v oblasti sexuálneho zneužívania (okolo 500 prípadov ročne), čo však vzhľadom na prevalenčné výskumy môže skôr znamenať vyššiu dôveru obetí v systém a tým vyšší počet nahlásených trestných činov. Počet vyšetrovaných znásilnení je zhruba 100 prípadov za rok.
V porovnaní s výsledkami výskumov o výskyte násilia na ženách je zrejmé, že vyšetrované prípady sú len povestnou „špičkou ľadovca“. Veľa stíhaní skončí v priestupkovom konaní, teda pokutou, bez závažnejších následkov pre páchateľa. Takýto systém „beztrestnosti násilia na ženách“ môže násilníkov povzbudzovať v presvedčení toho, že sa im nič nemôže stať, ak budú pokračovať v násilnom správaní.
[i] Filadelfiová, Holubová et al., Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2008
[ii]Fundamental Rights Agency (FRA): Violence against women: an EU-wide survey. Main results. Wien, 2014