Hlavný znak a formy sexuálneho násilia
Aby mohol jedinec rozpoznať sexuálne násilie, je v prvom rade dôležité poznať jeho vymedzenie a formy. Sexuálne násilie sa vzťahuje na sexuálny kontakt alebo správanie, ku ktorému dôjde bez explicitného (jasného a nepochybného) súhlasu obete. Nesúhlas so sexuálnym aktom je hlavným znakom definujúcim násilie.
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu a boju proti nemu definuje sexuálne násilie ako “účasť na vaginálnom, análnom alebo orálnom preniknutí sexuálneho charakteru akoukoľvek časťou tela alebo akýmkoľvek predmetom do tela inej osoby bez jej súhlasu, účasť na iných činnostiach sexuálnej povahy bez súhlasu alebo prinútenie inej osoby zapojiť sa do činov sexuálneho charakteru s treťou osobou bez súhlasu danej osoby” (Rada Európy, 2011).
Medzi formy sexuálneho násilia patrí napr.: preniknutie do tela obete (penetrácia, známa aj ako znásilnenie), pokus o znásilnenie, nechcené sexuálne návrhy alebo sexuálne obťažovanie, vrátane požadovania sexu ako odmeny za nejaké láskavosti, nechcené sexuálne dotyky, nútenie obete k rôznym sexuálnym aktom či praktikám.
K prekonaniu vôle obete nie je vždy použitá hrubá fyzická sila. Páchatelia neraz využívajú citový nátlak alebo psychickú manipuláciu, aby donútili obeť k nedobrovoľnej sexuálnej aktivite. Môžu používať aj vyhrážanie sa ublížením obeti alebo jej rodine alebo iné taktiky zastrašovania aby primäli obeť k spolupráci.
Z hľadiska vzťahu obete k páchateľovi sa rozlišuje sexuálne násilie, ktorého sa na obeti dopúšťa cudzí človek a sexuálne násilie, kde páchateľom je osoba obeti známa alebo blízka. Väčšina sexuálnych útokov je spáchaná niekým, koho obeť pozná. Páchateľom môže byť partner, osoba, s ktorou obeť “randí”, ale môže to byť aj spolužiak, kolega, nadriadený, sused, priateľ niekoho blízkeho alebo známeho, nositeľ rôznych rolí. Sexuálne napadnutie zo strany cudzieho človeka môže mať rôzne podoby: môže ísť o: (a) bleskové sexuálne napadnutie (blitz sexual assault), pri ktorom páchateľ rýchlo a brutálne napadne obeť bez akéhokoľvek predchádzajúceho kontaktu, zvyčajne v noci na verejnom mieste, (b) kontaktné sexuálne napadnutie (contact sexual assault), kedy páchateľ kontaktuje obeť a pokúša sa získať jej dôveru flirtovaním, lákaním do svojho vozidla, alebo sa inak snaží vmanévrovať obeť do situácie, v ktorej dôjde k sexuálnemu napadnutiu, (c) sexuálne napadnutie spojené s inváziou do bytu (home invasion sexual assault), pri ktorom sa cudzí človek vláme do bytu obete, za účelom spáchania sexuálneho útoku.
Z hľadiska času môže ísť o jednorazovú udalosť alebo o opakované konanie (napr. sexuálne zneužívanie detí/neplnoletých osôb, sexuálne obťažovanie na pracovisku, používanie moderných technológií a online interakcií na obťažujúce, nevyžiadané alebo nekonsenzuálne sexuálne interakcie, nútenie k prostitúcii), resp. o opakovanú skúsenosť (reviktimizáciu zo strany rôznych páchateľov).
Mladé dievčatá a ženy (zvlášť vo vekovej kategórií 16-19 rokov) sú vystavené zvýšenému riziku sexuálneho násilia (WHO 2010, RAINN 2016).
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 1) sa zadieťa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr.
Pre sexuálne zneužívanie detí/neplnoletých osôb je príznačné, že páchateľ používa nátlak, silu alebo hrozbu; alebo zneužíva uznávanú pozíciu dôvery, autoritu alebo vplyv na dieťa vrátane rodiny; alebo zneužíva osobitne zraniteľnú situáciu dieťaťa, predovšetkým z dôvodu mentálneho alebo fyzického postihnutia alebo z dôvodu jeho odkázanosti (Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, 2007, článok 18, odsek 1).
Akejkoľvek forme sexuálne násilia bola osoba vystavená, vždy platí, že obeť nikdy nemožno obviňovať za konanie páchateľa. Ak je páchateľom osoba obeti známa alebo blízka, zvlášť ak ide o osobu, ktorá je vo svojom sociálnom okolí obľúbená či rešpektovaná, môže byť pre obeť osobitne náročné zdôveriť sa a hľadať pomoc. No bez ohľadu na to, kto je páchateľom, obete si pomoc a podporu zaslúžia.
Varovné signály, že niekto blízky prežil sexualizované násilie
K významnej zmene v živote ženy, ktorá má skúsenosť so sexuálnym násilím, môžete prispieť tým, že si všimnete možné varovné symptómy traumy, ako sú napr.:
- príznaky depresie, ako pretrvávajúci smútok, skleslosť, nedostatok energie, zmeny v spánkovom režime, stiahnutie sa z bežných aktivít, vyhýbanie sa spoločnosti,
- úzkosti alebo obavy, vyhýbanie sa špecifickým situáciám, miestam alebo osobám,
- zmeny v sexuálnom správaní (odmietanie sexuálnych kontaktov alebo naopak rizikové sexuálne správanie),
- sebapoškodzujúce správanie, myšlienky na samovraždu alebo samovražedné pokusy,
- nízke sebavedomie,
- zníženie úrovne starostlivosti o seba (týkajúce sa hygieny, vzhľadu, či obliekania),
- zhoršenie študijného prospechu alebo pracovnej výkonnosti,
- zmeny v stravovacích návykoch,
- zvýšené užívanie alkoholu alebo drog,
- sexuálne prenosné ochorenia.
Krátkodobé aj dlhodobé následky sexuálneho násilia môžu byť veľmi rôznorodé. Ak sa vám niečo nezdá byť v poriadku, je lepšie sa spýtať a zistiť, že ste sa vo svojich predpokladoch mýlili, než nechať ženu s bremenom traumy osamote.
Ak sa stane, že sa vám žena zdôverí so skúsenosťou sexuálneho násilia (či už spontánne alebo v reakcii na váš záujem pátrať po príčinách nevysvetliteľných zmien v správaní a prežívaní), je dôležité mať na pamäti ešte ďalšie skutočnosti, kľúčové pre porozumenie obetiam. Ide najmä o pocity viny a hanby a príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré obetiam sťažujú komunikáciu o prežitej traume.
- Hoci zodpovednosť za trestný čin prináleží páchateľovi, subjektívne pocity viny a hanby sú bežne sa vyskytujúcim javom nielen u obetí sexualizovaného násilia. Obete rôznych trestných činov sa cítia zodpovedné za to, čo sa stalo a spätne sa snažia identifikovať príčinu udalostí, nájsť odpoveď na otázku, prečo sa to stalo práve im. Skrytá logika oných myšlienkových pochodov spočíva v tom, že ak nájdu chybu v sebe (vo svojich vlastnostiach alebo správaní), v budúcnosti sa jej vyhnú, a teda v budúcnosti sa im už niečo také nestane. Sebaobviňovaním sa tak podvedome pokúšajú obnoviť stratený pocit bezpečia a kontroly. U obetí sexualizovaného násilia môžu byť pocity viny a zahanbenia „živené“ aj spontánnymi reakciami počas samotného útoku (napr. „zmrznutím“ znemožňujúcim aktívnu obranu či zážitkom sexuálneho vzrušenia), prekrútenými vysvetleniami útoku, ktoré deklaruje páchateľ, alebo mýtmi presiaknutými komentármi ľudí na prípady sexuálneho násilia.
- Trauma spochybňuje, protirečí alebo dokonca ruší spôsob, akým človek chápal fungovanie sveta, akým si vysvetľoval prečo (z akých bezprostredných dôvodov a príčin) sa veci dejú, aký všeobecný cieľ a zmysel má ľudská existencia a aké je jeho konkrétne miesto vo svete, jeho vlastná identita a budúcnosť. Prestavba vnútorného duševného sveta je náročný proces a nie vždy sa spontánne podarí dospieť k vnútornému vyrovnaniu sa s traumou. U značnej časti žien sa môže vyvinúť posttraumatická stresová porucha (PTSD). Charakterizuje ju striedanie sa období intruzívneho (t. j. vtieravého) pripomínania sa traumy s obdobiami popierania alebo znecitlivenia. V prvej fáze množstvo podnetov vyvoláva spontánne a vôľou neovládateľné spomienky na traumu, ktoré pohlcujú sústredenosť obete, a ona môže mať silnú potrebu sa zdôveriť s prežívaným utrpením. Zároveň ale čelí tomu, že traumatické spomienky sa vynárajú v podobe zmyslových útržkov udalosti (ako sú zrakové obrazy, čuchové, zvukové a pohybové vnemy a intenzívne vlny emócií), ktoré je prinajmenšom spočiatku ťažké pretlmočiť do slov. V druhej fáze žena popiera význam podnetov, ktoré súvisia s traumou, môže sa rozprávaniu o traume aktívne vyhýbať a správať sa akoby sa nič nestalo. Nepochopenie mechanizmu PTSD môže viesť blízkych ľudí k negatívnemu hodnoteniu traumatizovanej osoby alebo k nereálnym očakávaniam vo vzťahu k nej.
Ako reagovať, keď sa vám niekto zdôverí so sexuálnou traumou
Mnoho ľudí nevie ako zareagovať, ak im niekto, na kom im záleží, povie, že prežil sexuálne napadnutie alebo zneužívanie. Môžete byť situáciou zaskočení, pripadať si bezradne a neadekvátne. Prejaviť obetiam podporu je dôležité, ale nie je to vždy ľahké. Užitočné môžu byť nasledovné vyjadrenia:
- „Je mi ľúto, čo sa ti stalo.“ „Musí to byť pre teba naozaj ťažké.“ Vyjadrite empatiu a uznajte, že takáto skúsenosť musí človekom otriasť.
- „Nie je to tvoja vina.“ Subjektívny pocit viny často trápi obete sexuálnych útokov. Pripomeňte žene, aj opakovane, že zodpovednosť za násilie prislúcha páchateľovi.
- „Verím ti.“ Zdôveriť sa niekomu s traumatickou skúsenosťou môže byť pre ženu extrémne náročné. Môže sa cítiť zahanbene, môže mať obavy, či jej budete veriť, alebo strach, že jej budete niečo vyčítať. Prekonajte v sebe nutkanie všetkému porozumieť a vyšetrovať – zisťovať čo sa stalo a prečo môže zvýšiť obavy ženy. Vašou úlohou v takej chvíli nie je byť detektívom ale podporou. Neinterpretujte mlčanie ako znak nevierohodnosti. Pamätajte na to, že proces tlmočenia traumatických spomienok do reči je náročný.
- „Nie si sama.“ Vyjadrite žene ochotu byť jej nápomocný v procese zotavovania sa. Pripomeňte jej, že v jej živote sú aj iní ľudia, ktorým na nej záleží a že existujú aj odborná pomoc napomáhajúca procesu zotavovania sa z traumy.
- „Nemení to môj pohľad na teba.“ Niektoré ženy sa obávajú, že keď sa so svojimi zážitkami zdôveria, ľudia ich budú vnímať odlišne (v negatívnom zmysle). Uistite ju o tom, že si ju stále vážite.
- „Môžeš mi dôverovať.“ Ak sa vám žena otvorila, znamená to, že vám dôveruje. Uistite ju, že vám môže dôverovať, a že budete rešpektovať jej súkromie. Nehovorte o jej príbehu s inými ľuďmi bez jej vedomia a súhlasu.
Je zrejmé, že zdôverenie sa, ktoré sa stretne s negatívnou reakciou, môže byť pre ženu poškodzujúce, zatiaľ čo odhalenie, ktoré sa stretne s citlivým načúvaním, môže pôsobiť liečivo. V záujme citlivého načúvania je dôležité dodržiavať aj tieto zásady:
- Neuisťujte ženu spôsobom, ktorý by mohol minimalizovať jej skúsenosť, napr. Stalo sa to tak dávno, možno by pomohlo snažiť sa ísť proste ďalej. – Neboj sa.
- Nerobte súdy alebo hodnotenia ohľadne jej reakcií alebo rozhodnutí, napr. Nemohla si namiesto toho povedať/urobiť toto …? – Myslím, že by pre teba bolo lepšie… – Prečo si … ?
- Úprimným tónom potvrdzujte jej emócie, napr. Vzhľadom na tú skúsenosť je opodstatnené, že si cítila/povedala/urobila…. – Myslím, že mnoho ľudí s takou skúsenosťou by sa cítilo podobne.
- Poukážte na jej silné stránky, napr. Žasnem, koľko odvahy si v sebe našla. – Skutočne obdivujem tvoju silu.
- Sústreďte sa na skúsenosť hovoriacej, a nie na vašu vlastnú, a dávajte radu iba vtedy, ak vás o ňu obeť požiada.
Ďalšie prejavy podpory
- Ak žena hľadá odbornú pomoc, môžete vyhľadať alebo vytvoriť zoznam relevantných organizácií, liniek pomoci, odborníkov. Často narazíte na to, že je nedostatok služieb pre tieto obete, alebo dlhý čakací list (napr. u psychoterapeutiek, ktoré majú skúsenosti s prácou so sexuálne traumatizovanými osobami).
- Rešpektujte jej rozhodnutia – napr. ohľadne toho, či podá alebo nepodá trestné oznámenie. V prípade že sa rozhodne prípad ohlásiť, vaša pomoc môže mať aj podobu sprevádzania na úrady.
- Nepreberajte kontrolu. – Ženy, ktoré prežili sexuálny útok sa cítia otrasené tým, že v toku násilných udalostí na ich vôli páchateľovi nezáležalo. Je dôležité, aby boli opäť schopné činiť vlastné rozhodnutia, získali späť sebadôveru a silu a dostali tak svoje vlastné životy pod kontrolu. Ich okolie sa často správa príliš ochranársky a rozhoduje za nich. Pýtajte sa, ako ony samé chcú, aby im bolo pomáhané, tým im pomôžete dostať ich život späť pod kontrolu.
- Majte na pamäti, že žena si nemusí želať, aby ste sa jej dotýkali. Dokonca aj objatie ju môže rozrušiť, preto sa radšej vopred spýtajte. Ak ste so ženou v sexuálnom vzťahu, berte na vedomie, že sex môže byť spúšťačom neželaných spomienok a netlačte ju k intímnostiam.
Kontinuálna podpora
Zotavenie sa z traumy sexuálneho násilia sa neriadi žiadnym časovým plánom. Obete môžu potrebovať dlhodobejšiu podporu.
- Zdržte sa posudzovania. Môže byť pre vás ťažké sledovať, ako žena po dlhšiu dobu zápasí s následkami sexuálneho násilia. Vyhýbajte sa vyjadreniam, ktoré by jej naznačovali, že jej proces zotavovania trvá príliš dlho a že sa zrejme málo snaží alebo ovláda. Pamätajte na to, že reakcie traumatizovaných ľudí sa môžu zvonku javiť nelogické, nezmyselné alebo dokonca bláznivé. Často tak vidia traumatizovaní ľudia sami seba. V skutočnosti sú ich reakcie prirodzenou a normálnou odpoveďou na nenormálne skúsenosti. Pri strete s traumatickým podnetom organizmus zapne špeciálne mechanizmy, ktoré umožnia prežitie. Tieto mechanizmy už nie sú funkčné, akonáhle nebezpečenstvo odoznie. Traumou zasiahnutý organizmus však nemusí rozpoznať, že nebezpečenstvo pominulo a tak naďalej funguje ako počas ohrozenia – čím sa vyčerpávajú jeho energetické rezervy a zároveň sa jeho reakcie v každodenných situáciách javia neprimerané. Takéto posttraumatické nastavenie organizmu má svoj jasný odraz v nervovej sústave človeka. Traumatizovaný človek nedokáže tento vnútorný alarm vypnúť sám a vôľová snaha a vlastné sily obvykle nestačia na zvládnutie pretrvávajúcich následkov traumy. Často je potrebná odborná psychoterapeutická pomoc.
- Nehovorte ženám, aby zabudli. Ľudský organizmus má schopnosť pamäti, ktorá má v živote nepostrádateľný význam a funkciu, ale aj určité zákonitosti. Ak bol niekto traumatizovaný konaním niekoho iného, skúsenosť je uchovaná v pamäti v obzvlášť silnej a živej podobe a môže byť spustená (vyvolaná z pamäti) proti vôli človeka a jej túžbe už nikdy viac nespomínať. Rady typu obráť stranu, urob hrubú čiaru, hoď to za hlavu, odpusť a zabudni sú nielenže zavádzajúce, ale aj necitlivé, pretože vyvolávajú falošné pocity viny. Okrem toho je požiadavka zabudnúť tým najnesprávnejším, čo môžeme od ženy žiadať, pretože proces zotavovania vyžaduje integráciu, nie potlačenie spomienok.
- Uvedomte si, že proces zotavovania môže byť „behom na dlhé trate“. Ak už dlhší čas žena danú záležitosť v komunikácii nespomenula a ste zvedaví, ako sa jej darí, spýtajte sa. Udalosti sa mohli odohrať už dávno, ale to neznamená, že bolesť zmizla. Pripomeňte žene, že vám na nej stále záleží a že veríte jej príbehu.
Priatelia a rodina: ošetrenie vlastných emócií a potrieb
Zistenie, že sa váš blízky stal obeťou sexualizovaného násilia, môže vo vás vyvolať rôzne pocity. Beh ohľadu na to, čo cítite, emócie môžu byť intenzívne a náročné na zvládanie. Oboznámenie sa s tým, ako sa môžete s týmito pocitmi vysporiadať, vás môže uschopniť k tomu, aby ste dokázali prejaviť obeti podporu a cítili sa menej ochromený. Spektrum pocitov, ktoré môžete u seba zaregistrovať, zahŕňa:
- Zlosť. Môžete pociťovať zlosť z rôznych dôvodov: voči sebe preto, že ste neboli schopní ženu ochrániť; voči nej, že vám povedala niečo, čo sa ťažko počúva, alebo že čakala istú dobu kým sa vám zdôverila; alebo voči páchateľovi, za to, čo spravil a ako jej ublížil. Môže byť ťažké zamedziť tomu, aby hnev ovplyvnil spôsob akým komunikujete. Priznajte si túto emóciu a nájdite iný spôsob ako ju ventilovať.
- Úzkosť. Môžete pociťovať úzkosť z toho, či reagujete „správne“ alebo sa môžete obávať toho, ako táto udalosť ovplyvní váš vzťah. Uistite ženu, že to čo sa stalo, nie je jej vina a že jej veríte. Môžu to byť najsilnejšie a najužitočnejšie slová, aké potrebuje počuť.
- Zmätok. Môžete sa cítiť zmätení z toho, čo počujete. Nemusíte chápať, ako sa to mohlo stať alebo prečo sa to stalo. Žiaľ, sexuálne útoky sa vyskytuje častejšie než ľudia predpokladajú. Hoci môžete zápasiť s pocitmi zmätku, zvlášť pokiaľ poznáte páchateľa, mali by ste vždy veriť žene. Za násilie je zodpovedný výlučne páchateľ.
- Nedôvera. Keď prvýkrát počujete o sexuálnom útoku, môžete byť prekvapení alebo šokovaní, a môže byť pre vás ťažké uveriť, že sa to naozaj stalo. U obetí a u tých, ktorí sú okolo nich, sa po traumatickej skúsenosti často vyskytuje popieranie (ako psychický obranný mechanizmus). Je dôležité sústrediť sa na to, aby ste žene vyjadrili, že jej veríte.
- Vina. Môžete sa cítiť vinní za to, že ste sexuálnemu útoku nedokázali predísť, alebo preto, že sa vo vzťahu k vám žena necítila natoľko v pohode, aby sa s traumatickou skúsenosťou zdôverila okamžite. Môžete sa cítiť vinní aj za to, že sa niečo tak strašné prihodilo osobe pre vás blízkej, a nie vám. Môže byť užitočné presmerovať vašu energiu na to, aby žena cítila z vašej strany podporu v procese zotavovania.
- Smútok. Keď sa dozviete, že taká trauma akou je sexuálne násilie postihla niekoho, na kom vám záleží, je normálne cítiť smútok, beznádej, obavy a bezmocnosť. Môžete sa cítiť smutní kvôli žene alebo smútiť nad tým, ako to zmenilo jej život. Ak poznáte páchateľa, môžete cítiť smútok taktiež v súvislosti s tým, ako to zmenilo aj váš život. Stratégie starostlivosti o seba a zvládacie stratégie vám môžu pomôcť preniesť sa cez tieto pocity.
V dôsledku vedomosti o traumatizujúcej udalosti, ktorú zažil niekto blízky, a v dôsledku vnímania jej utrpenia, sa môže u niektorých ľudí objaviť sekundárna traumatizácia, sprevádzaná emočnou nepohodou a symptómami podobnými posttraumatickej stresovej poruche. Aby mohli byť oporou, môžu sami potrebovať vyhľadať laickú oporu, prípadne aj odbornú pomoc.
Aby ste mali dosť síl na poskytovanie podpory, je dôležité nezanedbávať starostlivosť o seba. Nemeňte svoj životný štýl, nachádzajte si čas na aktivity, ktoré vám prinášajú radosť a relax.
Použitá literatúra:
FOYNES, M.M. a FREYD, J.J. 2013. An exploratory study evaluating responses to the disclosure of stressful life experiences as they occurred in real time. Psychological Trauma: Theory, Research, Practice, and Policy, 5(3), 295-300.
World Health Organization/London School of Hygiene and Tropical Medicine. Preventing intimate partner and sexual violence against women: taking action and generating evidence. Geneva, World Health Organization, 2010.
http://www.nhs.uk/Livewell/Sexualhealth/Pages/Sexualassault.aspx
https://www.rainn.org (RAINN – Rape, Abuse & Incest National Network)
http://www.emdr-sipe.sk/psychotraumatologia-psychicka-trauma.php