Nenechajme sa vystrašiť mýtami, ktoré so skutočným znením Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, nemajú nič spoločné.
Znižovanie a predchádzanie akémukoľvek negatívnemu fenoménu je možné len vtedy, ak pochopíme jeho príčiny. Úspech boja proti násiliu na ženách a úsilie o znižovanie jeho následkov na život a bezpečie žien a ich detí preto závisí od identifikácie a pochopenia príčin, pre ktoré sú ženy vystavené niektorým druhom a formám násilia viac ako muži a prečo muži páchajú násilie na ženách. Takéto pochopenie je základným stavebným kameňom každého pozitívneho ovplyvňovania žien a mužov, dievčat a chlapcov. Je nevyhnutné na to, aby zaujali odmietavý postoj k násiliu, včas rozpoznali jeho prejavy, bránili sa viktimizácii a viktimizovaniu, vyhľadali pomoc a podporu alebo pomoc a podporu účinne poskytovali.
Neexistujú vedecké dôkazy o tom, že biologické danosti mužov ich vedú k tomu, aby týrali ženy a biologické danosti žien ich vystavujú násiliu. Naopak, vedecké dôkazy poukazujú na to, že násilie mužov na ženách vyplýva z názorov o prirodzenej mužskej prevahe v osobnom aj verejnom živote. Výskumy tiež potvrdzujú skutočnosť, že rovnocenný prístup žien k zdrojom, rovnocenné zdieľanie starostlivosti o rodinu a podpora rovnocennej účasti žien na riadení spoločnosti podporuje znižovanie násilia v dlhodobom hľadisku. Pomenovanie príčin násilia môže znižovať závažnosť jeho následkov.
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu používa pojem “rod” práve z dôvodu stanovenia, že sklony k násiliu alebo riziko, že človek bude vystavený násiliu, sa neviaže na jeho biologické danosti vyplývajúce zo ženského alebo mužského pohlavia. Pochopenie, že násilie na ženách je podmienené spoločenskými a kultúrnymi predstavami o mužskosti a ženskosti, ktoré podporujú nerovnocenné postavenie žien v osobnom a verejnom živote, však súčasne aj stavia pred spoločnosť víziu, že táto situácia sa dá ovplyvňovať a meniť. Biologické pohlavie je človeku dané, ale jeho názory a návyky je možné meniť a tak pozitívne ovplyvňovať jeho konanie.
Barbora Burajová, vedúca manažérka KMC
Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách (KMC) Inštitútu pre výskum práce a rodiny je súčasťou národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk.