Väčšina týraných žien sa v istom okamihu obráti na lekárku či lekára, pretože násilie, ktoré zažívajú, zanecháva stopy na ich zdraví. Vo svojej práci máte veľa možností včas rozpoznať násilie a zabrániť jeho (ďalšiemu) výskytu. Využite svoje možnosti a pracujte vo svojej praxi na opatreniach proti násiliu na ženách.
PRÍZNAKY NÁSILIA NA ŽENÁCH
Telesné indikátory
- modriny, krvné podliatiny;
- vykĺbeniny, zlomeniny (čeľusti, nosa);
- popáleniny rôzneho stupňa;
- vnútorné poranenia;
- rezné, tržné, bodné rany a pomliaždeniny;
- vnútorné zranenia; stopy po škrtení a hrdúsení,
- vybité zuby;
- poranenia ušného bubienka, očnej sietnice;
- potraty, resp. predčasné pôrody (násilie sa často vyskytuje priebehu tehotenstva);
- poranenie genitálií, otehotnenie po znásilnení.
Psychické indikátory
- napätie, nepokoj, pocit celkovej slabosti;
- pocit ochromenia, neschopnosti čokoľvek robiť;
- pocity viny a hanby; strata pocitu vlastnej hodnoty, sebadôvery;
- reaktívny strach a/alebo depresie;
- poruchy spánku, desivé sny;
- poruchy sexuality, p
- oruchy prijímania potravy;
- samovražedné pokusy;
- závislosť na liekoch a/alebo na alkohole.
Ak vašu pomoc vyhľadajú ženy, ktoré majú „nešpecifické“ zdravotné problémy, pamätajte na to, že môže ísť aj o maskované prejavy prežívaného násilia. Môžete sa tým vyhnúť predpisovaniu trankvilizérov, analgetík, antidepresív či tabletiek „na spanie“, ktoré len potláčajú symptómy. Takéto potláčanie zahaľuje pravú podstatu ťažkostí, až kým nie je neskoro.
LEKÁRSKA STAROSTLIVOSŤ
Ak máte podozrenie, že sa žena stala obeťou násilia, poskytnite jej už pri prvom kontakte možnosť hovoriť s vami bez prítomnosti muža (ak ju sprevádza). Násilník, aj keď sa tvári starostlivo, je v skutočnosti násilníkom a žene zakazuje, aby o násilí hovorila. Najmä pre ženy, ktoré zažili sexualizované násilie, je dôležité, aby sa o tom mohli porozprávať so ženou — lekárkou. Ubezpečte pacientku, že váš rozhovor bude absolútne dôverný (povedzte jej, že máte povinnosť zachovávať lekárske tajomstvo). Je podstatné presne zdokumentovať poranenia i výpoveď ženy, ako aj jej psychické rozpoloženie. Vaša dokumentácia sa musí opierať o fakty, pretože môže byť dôležitá pre následný postup polície a súdu v trestnom aj občianskoprávnom konaní. Ak je to možné, získajte ďalšie údaje od sociálnej pracovníčky, alebo poradkyne.
Opakované ošetrovanie zranení, ako aj prvé ošetrenie, ktoré sa nedá označiť ako úraz, by vás malo upozorniť na možnosť domáceho násilia. Ženy potrebujú pomoc, aj keď neuvádzajú pravý dôvod svojich zranení či psychosomatických ťažkostí.
V súčasnosti nie sú vo všetkých zdravotníckych zariadeniach k dispozícii sociálne pracovníčky a pracovníci, preto je zmysluplné, ak nadviažete kontakt so špecializovaným zariadením poskytujúcim pomoc ženám.
Ak musíte urobiť oznámenie na políciu, vyplývajúce zo zákona, informujte o tom aj postihnutú ženu a spoločne prediskutujte dôsledky tohto oznámenia. Uvážte, že pre ženy býva často veľkou úľavou, keď oznámenie podáte vy.
Upozornite ženu na to, že zranenia musí spravidla posúdiť aj súdny znalec či znalkyňa. V lekárskej správe sa často ako príčina násilia uvádza označenie „hádka”. Tým sa zastiera skutočnosť, že muž bol páchateľom násilia, a žene sa podsúva, že má na násilí svoj aktívny podiel.
Údajná „spoluvina” ženy na násilí, ktorého bola obeťou, môže mať vplyv na rozhodovanie súdu. Preto je dôležité, aby ste v lekárskej správe jasne pomenovali pravý dôvod zranení (ak ho žena uviedla).
Ak robíte lekárske návštevy v domácnosti a domnievate sa, že došlo k násiliu, nenechajte ženu postihnutú násilím s násilníckym mužom samu. Informujte ju o pomáhajúcich zariadeniach (nie v prítomnosti muža). Ak máte na muža nejaký vplyv, skúste mu dohovoriť a upozornite ho na neprípustnosť jeho správania. Pri návšteve je takisto potrebné zaznamenať výpoveď ženy, prípadné stopy po zranení, ako aj stav bytu. Tieto pozorovania môžu byť dôležité pri prípadnom neskoršom súdnom konaní.
PODPORA ŽIEN POSTIHNUTÝCH NÁSILÍM
Ak ako lekárka či lekár, ošetrovateľka či ošetrovateľ, sociálna pracovníčka či pracovník, psychologička či psychológ poskytujete žene postihnutej násilím ďalšiu podporu, je dôležité, aby rozhovory prebiehali v nerušenej, chránenej atmosfére. Účinnosť pomoci bude závisieť od vášho osobného presvedčenia, že násilie páchané na ženách nikdy nie je oprávnené a že zaň zodpovedá výlučne násilník. Vaša empatia, nehodnotiaci prístup a jasné stanovisko, že žena nenesie vinu na násilí, pomáhajú žene postihnutej násilím a veľmi ju odbremeňujú.
Ak tušíte prítomnosť násilia, môžete skúsiť osloviť ženu napr. slovami: „Mám obavy o vašu bezpečnosť a bezpečnosť vašich detí“, alebo: „Vidí sa mi, že ste ohrozená“, a tak jej umožniť, aby prijala pomoc.
Inokedy môže pomôcť „nepriame poradenstvo“; môžete povedať, že pri svojej práci sa opakovane stretávate so ženami, ktoré sú postihnuté násilím. Ak je prítomnosť násilia zrejmá, neostýchajte sa pacientky priamo opýtať, napr.:
- Ubližuje vám niekto z vašej rodiny, príp. váš manžel/druh?
- Máte z niekoho vo vašej rodine, napr. manžela/druha, strach?
- Zakazuje vám manžel/druh vychádzať z bytu?
- Rozbíja manžel/druh nejaké predmety, na ktorých vám záleží?
- Ubližuje váš manžel/druh deťom?
- Snaží sa vás manžel/druh označiť za duševne chorú?
V prípade, že pacientka vôbec nechce o týchto veciach hovoriť, nemali by ste naliehať. Dali ste jej najavo, že sa na vás môže obrátiť. Aj ženy, ktoré sa sprvu javili ako neprístupné, si neskôr spomenú na informácie, ktoré ste im dali. Rozprávajte sa v pracovnom kolektíve, ak to je možné, o problémoch spojených s pomocou a o frustrácii, ktorá sa vynára, keď žena postihnutá násilím neprijme vašu pomoc. Hľadajte podporu u svojich kolegýň a kolegov. Keď sa žena postihnutá násilím napokon odhodlá hovoriť o svojom trápení, otvárajú sa možnosti pre zmenu. Zmeny však môžu prebiehať veľmi pomaly a nemusia byť pre vás hneď viditeľné. Pokiaľ nemáte k dispozícii dostatok času, alebo ak sa vám nedarí spoločne vytvoriť dostatočne dôverný vzťah, mali by ste pacientke odporučiť, aby sa obrátila na inú kolegyňu či iného kolegu alebo na zariadenia poskytujúce pomoc ženám.
ĎALŠIA POMOC
Pokiaľ je to z medicínskeho hľadiska obhájiteľné, môže k bezpečnosti ženy prispieť i jej hospitalizácia. Po prijatí do nemocnice si treba vyjasniť, ktoré návštevy si pacientka želá a z ktorých by mohla mať obavy. Treba sa postarať aj o bezpečnosť jej detí, ktoré sa možno ocitli v nebezpečnej situácii alebo ostali doma samy, bez opatery dospelých. Odporúčame nadviazať kontakt s odborom sociálnych vecí príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a s príbuznými alebo známymi pacientky (pravdaže, s jej súhlasom).
Vypracujte spolu s pacientkou krízový plán na zaistenie bezpečnosti pre ňu a jej deti a spoločne si overte jeho realizovateľnosť; objasnite napr. otázku, kam by mohla odísť po prepustení z nemocnice. Ponúknite žene, že sa skontaktujete so zariadením poskytujúcim pomoc, na ktoré sa môže obrátiť pri hľadaní ďalšej podpory.
V prípade, ak vám oznamovacia povinnosť nevyplýva zo zákona, ponúknite žene podporu, ak sa ona sama rozhodne podať oznámenie na políciu. Rešpektujte jej rozhodnutie, aj keď sa rozhodne oznámenie nepodať. Hovorte so ženou o možnostiach zotavenia (práceneschopnosť, kúpeľná liečba). Informujte ju o možnostiach podpornej terapie v poradni pre ženy alebo v inom pomocnom zariadení. Dajte žene k dispozícii vytlačené informácie z tejto stránky alebo iný informačný materiál. Zvlášť citlivé zaobchádzanie si vyžadujú:
- Ženy s psychickým, zmyslovým alebo telesným postihnutím
- Žijú vo vzťahu extrémnej závislosti, a preto sa veľmi boja, že by ich prípadná otvorenosť mohla viesť k strate partnera, na ktorého pomoc sú odkázané. Ich strach je opodstatnený.
- Ženy v psychiatrickej starostlivosti. Psychické choroby často vznikajú v dôsledku prežitého násilia. Vyvarujte sa toho, že by ste reálne obavy pacientky interpretovali ako príznak duševnej choroby. Pre psychicky choré ženy býva oveľa ťažšie formulovať vlastné potreby.
- Ženy so závislosťou. Niektoré týrané ženy požívajú alkohol alebo lieky, aby vládali uniesť svoju situáciu. Preto sa aj v kontakte so závislými pacientkami treba pýtať, či nezažili, resp. nezažívajú násilie.
- Migrantky. Základy existencie týchto žien sú primárne späté s ich funkciou v rodine. Je dôležité zapojiť tlmočníčku (v prípadoch násilia páchaného na ženách je obzvlášť dôležité, aby tlmočila žena). Život v cudzom prostredí robí ženy často bezradnejšími a bezbrannejšími voči násiliu.
- Staršie ženy. Vyžadujú si veľmi intenzívnu podporu, už aj vzhľadom na ich častý pocit, že na nejaké zmeny v živote je už príliš neskoro.
PREVENCIA A ZMENA VEDOMIA
Iniciujte vo svojej pracovnej oblasti ďalšie odborné vzdelávanie o problematike násilia. Pracovníčky poradní pre ženy majú záujem o výmenu skúseností a kontakt.
Tematizujte problematiku násilia páchaného na ženách i na lekárskych kongresoch. O účinkoch a dôsledkoch násilia by sa malo prednášať v rámci základného vzdelávania lekárok a lekárov, zdravotníckeho personálu, ako aj terapeutiek a terapeutov. Ak pracujete v tíme, je dobré, ak sa jedna členka tímu zaoberá špeciálne touto témou (napr. absolvuje ďalšie vzdelávanie o problematike násilia páchaného na ženách).
SPOLUPRÁCA
Nadviažte spoluprácu s pracovníčkami ženských organizácií pomáhajúcich ženám, ktoré poskytujú praktickú a právnu podporu. Je dôležité posilniť aj spoluprácu s políciou, súdmi, odbormi sociálnych vecí, lekárkami a lekármi na oddeleniach nemocníc, špeciálne vyškolenými psychoterapeutkami a psychoterapeutmi.
Ak chceme zabrániť páchaniu násilia na ženách, vyžaduje si to množstvo opatrení na mnohých spoločenských rovinách. Je nevyhnutná spolupráca všetkých príslušných inštitúcií, aby ženy a ich deti nezostali s problémom samy.
Zdroj: Konať proti násiliu na ženách. Vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Iniciatívou Piata žena v roku 2008 v rámci Národnej kampane SR Zastavme domáce násilie na ženách, ktorú iniciovala Rada Európy. Na vydanie pripravili OZ Pro Familia a ZZŽ ASPEKT
Odborné usmernenie o postupe zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žene ohrozenej násilím. Číslo: 22247/2008 – OZS, 5. novembra 2008. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 45 ods.1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) vydalo toto usmernenie pre zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žene ohrozenej násilím.