Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu podporilo kampaň, ktorú vo februári 2021 spustila slovenská kancelária medzinárodnej organizácie Amnesty International. Cieľom kampane je zmena právnej definície znásilnenia a posilniť verejnú diskusiu o súhlase v sexuálnych vzťahoch. 

Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu podporilo kampaň, ktorú vo februári 2021 spustila slovenská kancelária medzinárodnej organizácie Amnesty International. Cieľom kampane je zmena právnej definície znásilnenia a posilniť verejnú diskusiu o súhlase v sexuálnych vzťahoch. 

Alexandra Dementrianová, kampaňová koordinátorka Amnesty International Slovensko zdôraznila v tlačovej správe: „Zákony by mali chrániť ľudí, ktorí prežili znásilnenie, a zabezpečiť im prístup k spravodlivosti, ale tiež ovplyvňujú postoje spoločnosti. Zákon uznávajúci, že sex bez súhlasu je znásilnenie, je nevyhnutné minimum a dobrý začiatok pre zmeny v praxi. Ženy, ktoré prežili znásilnenie, musíme zbaviť stigmy, ktorú im spôsobuje tak často opakovaná formulka, že si za to môžu samy,“

Barbora Burajová, vedúca manažérka KMC k téme sexuálneho násilia uviedla: „V historickom a filozofickom kontexte by sme mohli uvažovať nad tým, z čoho vlastne definícia, ktorá predpokladá použitie násilia pri znásilnení a sexuálnom násilí vyplýva. Mohli by sme hovoriť o predstave mužskej sexuality ako tej čo dobýva a ženskej ako tej, ktorá sa podvoľuje. Bez ohľadu na tieto predstavy však v súčasnosti disponujeme poznatkami viktimológie o tom, že ženy nie sú vždy schopné prejaviť odpor. 

V niektorých prípadoch môže u nich dôjsť v dôsledku sexuálneho útoku k šokovej reakcii, ochromeniu alebo disociácii, ktorých následkom je pasivita. Navyše, aj rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje účinné trestné stíhanie a potrestanie sexuálneho konania bez súhlasu aj v prípade absencie fyzického odporu obete. 

Slovenská legislatíva zodpovedá len čiastočne a v aplikačnej praxi je pozornosť upriamená skôr na konanie obete ako na prejav jej slobodnej vôle, teda súhlasu. V rozhodnutiach bolo najmä problematická interpretácia tzv. vážne mieneného odporu a to najmä v prípadoch ak bol medzi poškodenou a obžalovaným blízky vzťah. Za vážne mienený odpor je možné považovať aj neskoršiu pasivitu ženy počas sexuálneho konania voči nej, keď upustí od odporu zo strachu, beznádeje, či pre svoju vyčerpanosť. 

Analýza však poukázala na to, že súdy si neskoršiu pasivitu ženy v niektorých prípadoch vysvetľovali ako súhlas so sexuálnym stykom, prípadne považovali prejavený odpor za málo intenzívny na to, aby si páchateľ mohol uvedomovať okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu.“

Barbora Burajová sa zúčastnila verejnej diskusie  „Hovorme o spravodlivosti“, ktorú Amnesty International Slovakia vysielal LIVE dňa 23. marca 2021 ako súčasť svojej série vzdelávacích diskusií s odborníčkami a odborníkmi na tému sexuálneho násilia v rámci svojej kampane Hovorme o súhlase. 

Alexandra Demetrianová sa jej pýtala aj tieto otázky: „Majú ľudia, ktorí zažili sexuálne násilie, šancu dosiahnuť spravodlivosť? A ako súdy rozhodujú v prípade veľmi rozšíreného sexuálneho násilia v partnerských vzťahoch?“ Záznam  z online diskusie si pozrite tu.

Viac o kampani Hovorme o súhlase sa dozviete na kampaňovej stránke Amnesty International Slovensko.

#hovormeosuhlase #suhlasjesexy