V piatok 20. marca vydala zástupkyňa generálneho tajomníka OSN a výkonná riaditeľa UN Women Phumzile Mlambo-Ngcuka svoje vyhlásenie k stavu pandémie COVID-19. Krízový stav podľa nej odhalil nastavenia verejného a súkromného priestoru, ktoré doteraz fungovali hlavne preto, že v nich ženy zastávali mnoho viacnásobných a nedostatočne platených úloh. Pandémia COVID-19 je krízou a zároveň príležitosťou uskutočniť radikálne a pozitívne kroky na nápravu dlhotrvajúcich nerovností vo viacerých oblastiach života žien.
Deti sa ocitli mimo školy a zatiaľ čo niektoré matky naďalej pracujú, iné sa stali domácimi opatrovateľkami a učiteľkami na úkor tých, ktoré to robili doteraz. Už predtým nestabilná situácia 8,5 milióna migrujúcich žien v úlohách opatrovateliek či upratovačiek, sa v tejto situácii len zhoršila, čo zároveň ohrozilo ich rodiny v domácich krajinách. Ženy, ktoré doteraz pracovali, sa vzdávajú svojho zamestnania, aby mohli pracovať ich partneri s vyšším príjmom, zatiaľ čo ony doma poskytujú starostlivosť.
Phumzile Mlambo-Ngcuka ocenila to, že vlády a podniky začali prijímať opatrenia na ochranu príjmov. Podľa nej však musia zahŕňať aj opatrenia na ochranu ľudí, ktorí sa pohybovali predtým hlavne v neformálnej ekonomike – nimi sú podľa údajov na celom svete hlavne ženy. Ženy tvoria na celom svete 70% nezastupiteľných pracovníčok v zdravotníckom a sociálnom sektore, ako sú zdravotné sestry, pôrodné asistentky, či zamestnankyne v čistiarňach a práčovniach.
Skúsenosti s epidémiami zika či ebola nás naučili, že sú to práve ženy, ktoré bývajú v ohniskách týchto epidémií najviac vystavené zdravotným i ekonomickým rizikám. Epidémie takéhoto rozmeru majú podľa našich skúsenosti katastrofické dopady na životy tehotných žien. Počas týchto krízových stavov bol prístup k službám plánovaného rodičovstva veľmi obmedzený a tehotné a dojčiace ženy boli vylúčené z očkovania proti vírusom. Preto je podľa Phumzile Mlambo-Ngcuka potrebné aj súčasnej situácii požadovať dlhodobé a stabilné služby spojené so zdravím matiek, aby sa zabránilo opätovnému výskytu úmrtí súvisiacich s pôrodom.
Násilie páchané na ženách je epidémiou samo o sebe a to vo všetkých spoločnostiach sveta bez výnimky. Každý deň je v priemere 137 žien zavraždených členom svojej vlastnej rodiny. Taktiež vieme, že domáce násilie a sexuálne obťažovanie žien a dievčat prudko stúpa, keď sa domácnosti ocitnú pod zvýšenou záťažou strachu o vlastnú bezpečnosť, zdravie a financie, prípadne v stiesnených a uzatvorených podmienkach. Vidíme to u vysídlených populácií v preplnených utečeneckých táboroch, no nahlasované domáce násilie sa v poslednej dobe strojnásobilo aj v niektorých krajinách praktizujúcich sociálny odstup.
Výkonná riaditeľka UN Women vo svojom príhovore zdôraznila, že sme sa dostali do momentu, kedy vlády krajín uznávajú obrovský prínos žien pre platenú aj neplatenú prácu, no zároveň si vlády uvedomujú svoju neistotu v tom, akú ochranu im dokážu poskytnúť.
Pandémia COVID-19 je krízou a zároveň príležitosťou uskutočniť radikálne a pozitívne kroky na nápravu dlhotrvajúcich nerovností vo viacerých oblastiach života žien. UN Women menom svojej riaditeľky preto žiada vlády a všetkých ostatných poskytovateľov služieb vrátane súkromného sektora, aby využili túto situáciu a naplánovali svoju reakciu na COVID-19 tak ako to nikdy predtým neurobili. Práve teraz je potrebné v každej oblasti zohľadniť rodové hľadisko, proaktívne budovať odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti vo všetkých tímoch reagujúcich na výzvy spojené s pandémiou a začleniť rodové hľadisko do všetkých plánov aktivít a reakcií na súčasnú situáciu v spoločnosti.
Viav informácií na www.unwomen.org