Denník N priniesol článok o mizogýnii, ktorá súvisí s femicídami v Spišskej Starej Vsi. Spolu s ďalšími odborníkmi a odborníčkami sa pre denník vyjadrila expertka na násilie na ženách Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách, pod ktoré spadá Národná linka pre ženy zažívajúce násilie.
Z článku vyberáme úryvok, v ktorom sa vyjadruje Barbora Burajová:
„Sexizmus aj mizogýnia nastoľujú pre ženy a dievčatá také prostredie, v ktorom sa akoby môžu vykúpiť zo svojho údelu tak, že akceptujú podriadené postavenie a vyhovejú mužským nárokom,“ vraví dlhoročná expertka na tému domáceho a sexuálneho násilia Barbora Burajová, ktorá vedie Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách.
Toto vyhovenie býva potom podľa nej odmeňované, napríklad oceňovaním žien, ktoré všetky svoje zdroje venujú starostlivosti o partnera, deti a rodinu, alebo dievčat, ktoré prehovoria, len ak sú vyzvané a riadia sa radami či nárokmi iných.
Na druhej strane ambície na aktivitu v pracovnej alebo verejnej sfére, či nárokovanie si slobody a autonómie bývajú trestané kritikou a zosmiešňovaním alebo slovnou či fyzickou agresiou.
Mizogýnia podľa Burajovej súvisí so sexizmom voči ženskému pohlaviu, ktorý ženám a dievčatám priraďuje také vlastnosti a schopnosti, ktoré ich znevýhodňujú a súčasne mužom umožňujú uplatňovať ich domnelú moc nad ženami.
„Mizogýn pritom svoju motiváciu čerpá z predsudkov a negatívnych stereotypov, ktoré príslušnosť k ženskému pohlaviu spájajú s pevne danou tradičnou ženskou rolou. Navyše je mizogýnia úzko historicky spojená s mystifikáciou ženských schopností a vlastností, ktorá ženy a ženskosť považuje za nedokonalé, morálne skazené, nepekné a ženskosť definuje predovšetkým cez telesnosť a všetko typicky ženské, čo s ňou má súvisieť,“ vysvetľuje.
Burajová upozorňuje, že vidieť už aj čoraz silnejšie iniciatívy, ktoré hovoria „snáď už stačilo“. Tie pritom apelujú na domnelý starý poriadok a svet, v ktorom bolo každému mužovi a každej žene jasné, čo musí a môže, a takáto spoločnosť fungovala, na rozdiel od dneška.
Spoločnosť deťom a dospievajúcim pritom podľa nej vysiela protichodné signály a pri absencii jednoznačných posolstiev autorít ohľadom rovnosti a spravodlivého zaobchádzania existuje značné riziko, že si jednotlivec alebo skupina vyberie ľahšiu cestu zadefinovania seba a svojho postavenia prostredníctvom agresie.