Inštitút pre výskum práce a rodiny a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva podpísali pri príležitosti Medzinárodného dňa žien 2019 memorandum o spolupráci.Spolupráca medzi týmito inštitúciami sa bude zameriavať na oblasť prevencie a riešenia konkrétnych prípadov diskriminácie na základe pohlavia, resp. rodu s cieľom lepšieho uplatnenia antidiskriminačného zákona v praxi a prístupu k spravodlivosti.

Za diskrimináciu na základe pohlavia je považované znevýhodňovanie osôb a zamedzenie ich prístupu napríklad ku zamestnaniu, kariérnemu postupu či spravodlivému ohodnoteniu na základe kategorizácie jedincov podľa pohlavia/rodu, pričom sa neberú do úvahy ich individuálne schopnosti a kvality. V tejto situácii sa môže ocitnúť ktokoľvek, keď s ním alebo s ňou niekto zaobchádza neférovo, pretože je mužom alebo ženou. Takáto diskriminácia často súvisí s udržiavaním nerealistických rodových stereotypov, či s tradičným chápaním mužských a ženských rolí, ktoré je na Slovensku stále prevažujúce. Z prieskumu Eurobarometer, ktorý sa robil v roku 2017 a bol zameraný na oblasť rodovej rovnosti, vyplynuli o Slovensku nasledovné zistenia:

• 51% respondentov a respondentiek si nemyslí, že u nás bola dosiahnutá rodová rovnosť v politike, 45% si nemyslí, že bola dosiahnutá v práci a podľa 47% nebola rodová rovnosť dosiahnutá vo vedúcich pozíciách;
• 80% ľudí si stále myslí, že ženy sa rozhodujú na základe emócií;
• 73% ľudí si stále myslí, že najdôležitejšou úlohou žien je starať sa o domácnosť a rodinu.

„Stereotypom je však aj to, ak sa na mužov hľadí ako na tých, ktorých hlavným zmyslom života je najmä úspech v kariére a nie ich rodina. Rodová diskriminácia, resp. diskriminácia na základe pohlavia teda môže postihovať ženy aj mužov. V spoločenskej realite a na trhu práce však k nej častejšie dochádza viac vo vzťahu k ženám, čo potvrdzujú mnohé výskumy,“ uviedla Silvia Porubänová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Diskriminácia na základe pohlavia/rodu sa prejavuje v rôznych formách, vrátane sexuálneho obťažovania či diskriminácie z dôvodu tehotenstva a materstva. Môže ísť napríklad o nerovnaké odmeňovanie žien, ktoré vykonávajú tú istú prácu ako muži. Alebo zamestnankyne po návrate z rodičovskej dovolenky môžu byť prepustené z práce kvôli škrtom v rozpočte a reorganizácii, zatiaľ čo muži v rovnakej pozícii alebo s menej skúsenosťami si svoje pracovné miesta udržia.

„Naše memorandum o spolupráci sa zameriava na zvýšenie povedomia a lepšie uplatňovanie možnosti využitia antidiskriminačného zákona v praxi. Je pre nás podstatné, aby občianky a občania Slovenska vedeli o svojich právach v oblasti rodovej rovnosti, ako aj v oblasti prevencie sexuálneho obťažovania. Je preto veľmi dôležité, aby sa dobrá prax medzi rôznymi orgánmi vlády, zákonnými inštitúciami a osobami v prípadoch rodovej diskriminácie a sexuálneho obťažovania zdieľala a bola dostupná“, vysvetlila Katarína Szabová, výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva.  Memorandum zároveň prispieva k napĺňaniu Celoštátnej stratégie a akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2015 – 2019.

Inštitút pre výskum práce a rodiny zároveň v druhej polovici roka 2019 plánuje spustiť poradenský portál, ktorý bude obsahovať informácie a poskytovať poradenstvo v prípade diskriminácie a nezákonných postupov na základe pohlavia/rodu v rôznych prostrediach, vrátane zamestnania a vzdelávania.