Rozsah a následky násilia na ženách
Násilie na ženách je závažným a čoraz viditeľnejším celospoločenským problémom aj v podmienkach SR. Napriek odhadovanému vysokému výskytu má nielen na Slovensku, ale i v celej Európe a v globálnom meradle, vysokú mieru latencie. Väčšina násilných činov páchaných na ženách sa pácha doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia. Samotné deti sú pritom rovnako obete, či už priamo zasiahnuté násilím alebo prostredím, v ktorom vyrastajú.
EUROBAROMETER 2016
Podľa obyvateľov Slovenska je násilie páchané na ženách závažným problémom. Týranie a bitie ženy svojím partnerom za vážny problém pokladá 87 % obyvateľov SR, z toho 46 % ho považuje za veľmi závažný a 41 % za dosť závažný. Ako veľmi závažný problém ho hodnotia o niečo častejšie ženy, najčastejšie vo vekovej skupine od 35 do 54 rokov, so stredoškolským vzdelaním s maturitou.
Aj napriek zvýšenému úsiliu Slovenska informovať a vzdelávať, je informovanosť verejnosti, a najmä potenciálnej cieľovej skupiny stále nedostatočná (obete vo veku 18 až 25 rokov, mladšia vekovú skupinu, stredoškolská mládež, rómske ženy a dievčatá v ústavnej starostlivosti).
NOVÁ PUBLIKÁCIA:
COVID-19 ako dokonalá búrka pre partnerské násilie na ženách
Autorka: Zuzana Očenášová
Cieľom predkladanej štúdie je poskytnúť pohľad na to, aký dopad mali prvá a druhá vlna pandémie COVID-19 na ženy so skúsenosťou s partnerským násilím na Slovensku. Je založená na kvalitatívnej analýze rozhovorov s 9 pracovníčkami poradenských centier a bezpečných ženských domov a fókusovej skupine s poradkyňami Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie. Štúdia teda vychádza sprostredkovane so skúseností služieb pre ženy zažívajúce násilie a ich expertného hodnotenia situácie, nie so skúseností žien samotných.
Štúdia sa zameriava na dostupnosť poradenských a ubytovacích služieb počas 1 Analýza prípadov sa robila len za prvé 4 mesiace roka 2021. 9 pandemických vĺn, vnímanie nárastu dopytu po službách a hlavné problémy, s ktorými sa ženy so skúsenosťou s násilím na služby obracali. Vzhľadom k rôznorodosti situácií žien so skúsenosťou s partnerským násilím je štúdia rozdelená na tri časti – ženy, ktoré v čase pandémie žili v bezpečných ženských domoch, ženy v jednej domácnosti s násilníkom a ženy, ktoré pandémia zastihla už po odchode od násilníka.
Analýza policajných a justičných dát v prípadoch policajného a domáceho násilia za rok 2020
Autorka: Zuzana Očenášová
Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách IVPR už tretí rok publikuje výročné analýzy policajných a justičných štatistík týkajúcich sa prípadov partnerského a domáceho násilia.
Správa za rok 2020 analyzuje evidované trestné činy za vybrané skutkové podstaty týkajúce sa partnerského násilia na ženách, na mužoch a domáceho násilia, teda násilia medzi inými blízkymi osobami. Hoci v roku 2020 nedošlo k významnému zvýšeniu týchto typov evidovaného násilia v trestno-právnom procese, bol zaznamenaný vyšší počet vrážd a zabití v rámci partnerského násilia na ženách aj domáceho násilia.
Nová publikácia:
Vplyv protipandemických opatrení COVID-19 na násilie páchané na ženách
Autorka: Zuzana Očenášová
Podobne ako na celom svete, aj na Slovensku priniesla pandémia COVID-19 nárast partnerského násilia na ženách. Protipandemické opatrenia viedli k sociálnej izolácii a ženy zažívajúce násilie a ich deti sa ocitli uzavreté v domácnostiach s násilníkom, čo umožnilo vyššiu intenzitu násilia, kontrolujúceho správania a vznik nových, s vírusom spojených spôsobov násilia. Zároveň opatrenia znížili dostupnosť služieb a neformálnej podpory od okolia žien.
Správa z dostupných dát analyzuje, aké kroky na ochranu týchto žien boli realizované na Slovensku a aký dopad mali protipandemické opatrenia na ženy zažívajúce partnerské násilie a ich deti.
Analýza administratívnych dát o trestnom konaní v prípadoch partnerského a domáceho násilia z policajnej a justičnej štatistiky
Autorka: Zuzana Očenášová
V roku 2019 analytička KMC Z. Očenášová skúmala dáta z policajných a súdnych štatistík týkajúcich sa partnerského a domáceho násilia. V policajných štatistikách tvorilo domáce násilie 49 %, partnerské násilie na ženách 44 % a partnerské násilie na mužoch 7 %. V súdnych štatistikách bolo 45 % prípadov domáceho násilia, 53 % prípadov partnerského násilia na ženách a 2 % násilia páchaného partnerkami na mužoch. Správa ďalej uvádza najčastejšie formy stíhaného a odsúdeného násilia, mieru odsúdenia a ukladania podmienečných a nepodmienečných trestov odňatia slobody za skutky partnerského násilia na ženách, na mužoch a domáceho násilia.
Právny a odborný rámec zriaďovania a fungovania siete intervenčných tímov. Východisková analýza
Autor: Marián Filčík
V tejto štúdii sa venujeme postupom krízovej intervencie formou multinštitucionálnej intervencie v prípadoch domáceho násilia a násilia na ženách. Spolupráca všetkých zúčastnených inštitúcií, aktérov a aktérok v oblasti domáceho násilia a násilia na ženách bola opakovane identifikovaná ako nevyhnutná pre efektívny boj s týmito fenoménmi. Tradičné modely riešenia prípadov domáceho násilia a násilia na ženách stoja na izolovaných aktéroch, na ktorých sa môžu obete násilia obrátiť. Tie vedú k obmedzenej informovanosti nielen medzi orgánmi, ktoré majú poskytovať pomoc obetiam, ale aj medzi obeťami samotnými. Cieľom tejto štúdie je opísať dobrú prax v krajinách, ktoré aplikujú modely multiinštitucionálnej spolupráce, či už na všetkých úrovniach, alebo aspoň v niektorých oblastiach súvisiacich s domácim násilím a násilím na ženách. Dokument pritom používa základnú terminológiu a východiská, ktoré už boli podrobne rozpracované v iných publikáciách, najmä pojmy multiinštitucionálna spolupráca, resp. multiinštitucionálna intervencia, ktorej formou sú aj intervenčné tímy a centrá.
Návrh na vytvorenie systému súhrnného spracovania štatistických údajov a zabezpečenie ich pravidelného publikovania v činnosti PZ SR, MS SR a zdravotníctva
Autorka: Zuzana Očenášová
Administratívne dáta v oblasti partnerského násilia na ženách a domáceho násilia prinášajú dôležité informácie o fungovaní systému v oblasti prevencie a eliminácie násilia a sú pomerne efektívnym zdrojom poznatkov o prípadoch násilia, ktoré boli nahlásené a riešené v jednotlivých inštitúciách, či už v trestnom konaní (polícia, prokuratúra, súdnictvo) alebo v oblasti zdravotníctva. Predkladaná správa vychádza zo slovenských a medzinárodných legislatívnych aj strategických dokumentov. Venuje sa postupom zberu a spracovávania administratívnych dát v polícii, v súdnictve, na prokuratúre a v zdravotníctve za rok 2018. Cieľom správy bolo aj vytvorenie ukazovateľov o počte prípadov rodovo podmieneného násilia a spôsobe, akým boli ukončené. Ako vzor ukazovateľov slúžili Indikátory partnerského a sexualizovaného násilia stanovené Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť s cieľom, aby slovenské ukazovatele zodpovedali indikátorom v rámci EÚ.
Prevalenčné výskumy v SR
Reprezentatívny prieskum domáceho násilia na Slovensku
Autori: Jarmila Filadelfiová, Daniel Gerbery, Ján Vittek
Reprezentatívny prieskum o skúsenostiach s násilím zo strany blízkych členov rodiny bol zrealizovaný v roku 2017 na vzorke 1008 mužov a 1108 žien vo veku 18 – 70 rokov. Zameriaval sa na retrospektívne skúmanie násilia v rodine v detstve a na skúsenosti s násilím zo strany blízkych členov rodiny po dovŕšení veku 15 rokov. Skúsenosť s domácim násilím po veku 15 rokov má pätina slovenských mužov a žien. Zatiaľ čo muži sa stretli najmä s násilím zo strany iných blízkych členov rodiny, u žien prevládal ako páchateľ násilia ich súčasný alebo bývalý partner. Násilie v partnerskom vzťahu udávalo 6,9% respondentov, ale až 16% respondentiek.
Sexuálne násilie na ženách – správa z reprezentatívneho výskumu
Autori: Zuzana Očenášová, Peter Michalík
Výskumná štúdia spracováva výsledky reprezentatívneho výskumu o sexuálnom násilí na ženách na Slovensku realizovaného na vzorke 2 119 žien vo veku 18 – 70 rokov. Zameriava sa na skúsenosti žien so sexuálnym násilím pred a po 15 roku života. Uvádza profil žien s takouto skúsenosťou, formy násilia, ktoré zažívali, rozdelenie podľa páchateľov na partnerské a nepartnerské sexuálne násilie a ich špecifiká, následky sexuálneho násilia a vyhľadanie pomoci. 71% respondentiek so skúsenosťou so sexuálnym násilím ho zažilo zo strany iného muža ako partnera a 38% žien ju zažilo v partnerskom vzťahu. Sexuálne násilie má vážne psychické následky a niektoré z nich pretrvávajú dlhodobo. V porovnaní s respondentkami bez skúsenosti so sexuálnym násilím vykazujú ženy s takouto skúsenosťou vyššiu mieru úzkosti a depresie a nižšiu mieru vnímanej sociálnej podpory a spokojnosti s partnerským a sexuálnym životom. Len 15% žien vyhľadalo pomoc niektorej z inštitúcií a len 11,2% ohlásilo prípad na polícii.
Mapovanie postupov a postojov vyšetrovateľov PZ v prípadoch násilia páchaného na ženách
Autorky a autori: Zuzana Očenášová, Karol Murdza, Ladislav Vajzer, Ivana Sabolová
Výskum je realizovaný formou kvantitatívneho dotazníkového prieskumu medzi vyšetrovateľmi Policajného zboru o ich skúsenostiach s prípadmi partnerského násilia na ženách, sexuálneho násilia a znásilnenia. Jeho cieľom je zmapovať postupy pri vyšetrovaní takýchto trestných činov a poukázať na problémy aplikačnej praxe, ku ktorým pri ňom dochádza. Výskum je realizovaný v spolupráci KMC a Policajnej akadémie.
Vzťah matka – dieťa v kontexte partnerského násilia na ženách
Autorky: Zuzana Očenášová, Hana Smitková
Kvalitatívny výskum bol zameraný na dve hlavné otázky – ako deti prežívajú a reagujú na partnerské násilie voči matke a aký vplyv má násilie na vzájomný vzťah matka – dieťa. Výskum bol realizovaný formou pološtruktúrovaných rozhovorov so 6 ženami a 8 deťmi vo veku 5 – 17 rokov. Z výsledkov výskumu vyplýva, že deti veľmi citlivo reagujú na partnerské násilie páchané na matke a podobne ako matka dlhodobo pociťujú jeho negatívne následky. Deti v situáciách násilia nikdy nevystupujú ako pozorovatelia, ale ako aktívni činitelia vytvárajúci si rôzne stratégie ochrany seba, matky alebo mladších súrodencov a aj po odchode sa aktívne podieľajú na vytváraní si vzájomných vzťahov. Pozitívnym zistením je, že práve vzájomná podpora vo vzťahu matka – dieťa môže mať kladný vplyv na minimalizáciu negatívnych dopadov násilia a na proces uzdravovania sa. Analýza tiež naznačuje dôležitosť psychologickej podpory pri budovaní tohto vzťahu zo strany pomáhajúcich profesií.
Výskum EÚ o násilí na ženách
Zo štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA so sídlom vo Viedni, ktorá bola prezentovaná v marci 2014 vyplýva, že každá tretia žena z Európskej únie bola obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz vo svojom živote po dosiahnutí veku 15 rokov.
Správa Agentúry EÚ pre základné práva je založená na rozhovoroch so 42 000 ženami v 28 členských štátoch Európskej únie (EÚ). Vyplýva z nej, že násilie páchané na ženách, a najmä rodovo motivované násilie, ktoré má nesmierny vplyv na ženy, predstavuje rozsiahle porušovanie ľudských práv, čo si EÚ nemôže dovoliť prehliadať.
Správa o násilí páchanom na ženách za rok 2011
Správa poskytuje údaje o rozsahu násilia páchaného na ženách a zistených vraždách žien v roku 2011. Evidované prípady a riešené prípady násilia páchaného na ženách v rezortoch polície, prokuratúry, súdnictva, zdravotníctva a sociálneho systému indikujú efektívnosť nastavených procesov v týchto rezortoch. Správa mapuje aj štruktúrne ukazovatele – dôležité strategické dokumenty a legislatívne zmeny v oblasti násilia páchaného na ženách. Kontextové ukazovatele rodovej rovnosti a sociálnej inklúzie, ako aj spoločenskej anómie dopĺňajú obraz o rizikových faktoroch výskytu násilia páchaného na ženách.
Staršie výskumy o násilí na ženách v SR
Reprezentatívny výskum výskytu a skúseností žien s násilím páchanom na ženách na Slovensku : Representative Research on Prevalence and Experience of Women with Violence against Women (VAW) in Slovakia. Bodnárová, Bernardína; Filadelfiová, Jarmila; Holubová, Barbora, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2008
Správa o násilí páchanom na ženách za rok 2009 1.časť /2.časť /3.časť
Násilie páchané na ženách ako problém verejnej politiky. Andruchová Jana, Bartoňová Katarína, Bosá Monika, Filadelfiová Jarmila, Magurová Zuzana, Mesochortisová Adriana, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2005. Stiahnuť Násilie páchané na ženách ako problém verejnej politiky (PDF formát, 1519 KB)